reklama

Rečnícke otázky o ADOPCII

Slovensko vraj vymiera – tak píšu médiá. Mladí sa neskoro berú, deti sú v pláne ešte neskôr a keď už aj prídu na rad, ups – nečakaná neplodnosť. Alebo len nevysvetliteľná neschopnosť počať, otehotnieť. Tí, čo deti chcú, nemajú ich, a tí, čo nechcú, rodia vo veľkom. Jedni si „musia“ dávať extrémny pozor, aby ich nebolo ako maku, a druhých ostáva ako šafránu, lebo im to skrátka nejde. A títo druhí sa preto rozhodnú osvojiť si nechcené, opustené dieťa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)


Kto si v našejkrajine ide adoptovať dieťa či vziať do pestúnskej starostlivosti nejasnú kôpku minulosti a nepredvídateľnú budúcnosť? Čože je len našou motiváciou?

Prešli sme dokonalou lustráciou: zdravotnou, sociálnou,materiálnou, finančnou, morálnou, psychologickou ...Iste, nemôžu dať dieťa donesprávnych rúk. Chápeme. Obeháme úrady, vyplníme papiere, zaplatíme všetkykolky, poštové známky, za kopírku, telefónne účty, absolvujeme príjemnú, kvalitnúprípravu, pri ktorej sa dozvieme čo-to z vývinovej psychológie,o psychickej deprivácii detí po odmietnutí biologickou matkou,o stave našich detských domovov, o adaptačnej fáze, keď už bude drobčeku nás doma ...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sme otvorení pre rôzny vek, pre obe pohlavia, pre všetkyrasy, farby očí, vlasov, povahy ... a čakáme.

Kto sa nevyzná?Psychologička alebo úradníčka? Jedna vraví: nájde sa ihneď aj 20 rómskychchlapčekov, druhá tvrdí: momentálne nie je nikto. Ako je to naozaj - jeviac rodičov čakateľov alebo nechcenýchdetí?

Ukážu nám 2 fotky z veľkej diaľky (4 hodiny po cestách-necestách) a my len vo vierenaštartujeme štvorkolesového tátoša a vyrážame za možno naším dieťatkom... Spoznávame tam krásneho, pohodového,zdravého chlapčeka.

Ako to, že ešte vosvojich 9 mesiacoch nie je v rodine, keď sa ho mama zriekla hneď pripôrode?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Viete, sme najchudobnejší región s najväčšounezamestnanosťou, sme radi, že máme prácu ...“

Prečo sa „ponúkajú“deti najprv len v okrese, potom v kraji a až potomceloslovensky? Vedia tí, čo rozhodujú,že v citovom a vzťahovomvývoji dieťaťa hlavne čas hrá rolu?

Všimli sme si aj krásne dievčatko, útle, ušaté, počerné,mršné. Tiež voľné. Kade blúdia jej fotky? My sa už o ňu zaujímať nesmieme.Dostali sme oficiálne povolenie len na toho jedného.

Prečo sa ukazujú fotkya nedovolí sa vstup do domova, kde by mali rodičia šancu zhliadnuť všetkyprávne voľné deti?

„Kvôli ochrane detí.“

Vážne? Naozaj? Veď bysa im skôr našli rodičia...!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A čakáme. Nevieme, dokedy. Cestujeme každý týždeň zaním. Zakaždým spoznávanie nanovo. V našom srdci už je, no my v jeholen ťažko. Sedem zdravotných sestričiek sa prestrieda, dieťa netuší, ktorá jemama. Ja zatiaľ tiež asi neznamenám pre neho viac. Zase ďalšia žena, možno salen viac usmievam a angažujem. Rozhodli sme sa, že zanechám prácua presťahujem sa do obce, kde sídli detský domov. Zrieknem sa platua zaplatím si privát. Zostanem až do súdneho pojednávania. Aby som mohlabyť s ním, aby mal konečne mamu. Šok v domove. Narušenie ichzabehaného rytmu. Malého vraj privykám na viac náručia, on sa potom viacdožaduje, no ony nestíhajú, je to problém. Chápem. Napätie vrcholí, po 4 dňochodchádzam. Utekám radšej hneď, aby sa na mňa nestihol naviazať a môjodchod neprežíval ako zradu. Preplačem celú cestu, noc i nasledujúce dni.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kedy tam ísť znova?A na koľko? Čo je pre neho únosné? Ak sa už do súdneho rozhodnutiao predosvojení neuvidíme, môžem ho len ako cudzia osoba naložiť do autaa surovo premiestniť? Nie, treba sa s ním spoznávať. Ale keď soms ním dlhšie, zvyká si na mňa, možno pomaly začína dôverovať – títo machcú – a zrazu sa mu stratíme – nútene, neželane – a dieťa ostávazase týždeň-dva bez svojich. Dokedy? Netušíme.

Bojujeme, lebo náš chlapček je už „náš“ - v našichsrdciach. Keby si ich nezískal, nevládali by sme vystáť celý priebeh, vzdali bysme to ... ako mnohí, ktorí sa pozhliadnutí fotografie nestihli ani stretnúť s dieťatkom, lebo chýbalpodpis osoby s funkciou, ktorá mala dlhšiu dovolenku a 30 dní nebolotoho člena spoločnosti, ktorý by ju zastúpil!

Ide nám o deti?

„Ide nám o to, aby sa dostali do dobrej rodiny, malimateriálne zabezpečenie, bezúhonných rodičov...“

Kto sa zaujímao moje bytové podmienky, keď čakám vlastné prvé, druhé, piate dieťa?

Kto sa zaujíma, či zarábama aký vysoký je môj plat? Či platíme 6 mesiacov nájomné, či som vlastníkom bytu, či som zdravá? Či som psychickyv pohode?

Na začiatku som bola, ale kto ma takú nájde ešte po týchtoprocesoch, keď sú v hre prebudené materinské city?

Kto je dnes absolútnezdravý? Kto dnes nie je aspoň trochu psychicky vykoľajený z tlakua nárokov 21. storočia?

Ide im o dieťa. A pritom ešte stále – právnevoľné, s vyrieknutou adoptovateľnosťou trčí v domove. Nám zíva postieľka prázdnotou, na poličke sa týčiakrémiky, šampóniky, v skrinke sedia umelé tanieriky, lyžičky, z hlavnejstránky domáceho počítača sa na nás usmieva ... a my čakáme, lebo naše papiere ležia u sudcu na stole. Máveľa práce. Chápeme.

Možno sa i oni musia psychicky chrániť, veď ak by zamestnanci trpelipre všetky deti tak, ako my pre to jedno, asi by sa zbláznili a už bynemohli vykonávať svoje poslanie. Chápeme.

Radi by sme si vzali dieťa skôr, na hosťovský pobyt, aby samohlo začať na nás viazať a potom by sa ten pobyt predlžovala predlžoval a predlžoval ...

„Nie, nie! Mohol by od autoklímy dostať nádchu a čopotom?“

Čím to je, že sa každýurputne snaží chrániť deti pred hladom, fyzickou chorobou, nehygienou, nákazouchrípky a pred hnačkou ...? A čo psychika? To, že dieťa od narodenianikomu nepatrí? Ešte si nezačalo vytvárať citové väzby ani vzťahy!? Nemáidentitu... Je citovo otupené, chladné, uzamknuté... Nedôveruje nikomu, vie, žejeho plač nezaberá a hraný úsmev zase áno. Myslí niekto na to, ako sa po umelo predlžovanej dobe v ústave bude dieťa rozvíjať po duševnej stránke? Nie pointelektuálnej, ale po vzťahovej a citovej? Alebo nám vážne ide leno ochranu pred vírusmi, o strechu nad hlavou, stravu, drahé plienkya zabudli sme, čo to je prejsť týždenne 20-timi náručiami, keď chúďanevie, kto je kto?!

„Nemohli by sme dostať dieťa tzv. predbežným opatrením?“ –„To sa dáva len v prípade ohrozenia života.“ – Chápeme. Zase lenbezpečnosť pre telo.

A to jednoduché -byť jedinečne milovaný mamou, ocinom?!

Je opustené dieťamajetkom štátu?

Praxou štát stáledokazuje, že detský domov považuje za lepší a bezpečnejší než rodinnéprostredie. Veď než sa to všetko prešetrí!!

Hlásia sa na náhradnérodičovstvo smrteľne chorí? Alebo bezdomovci? Obaja nezamestnaní? Trestanci? Psychopati?Koľké takéto prípady ste stretli? (A chorľavý človek či žijúci v podnájmenemá schopnosť vychovať deti?)

Peniaze, stále sa nás pýtajú, či ho máme z čoho uživiť!A to, že za mesiac prevezieme 5000 korún, aby sme ho videli?! Nemohli bysme radšej jemu niečo pekné za to kúpiť?

Prečo od nás žiadajú tie isté dokumenty znova? Prečo nás neinformujú na začiatku o všetkom, čo trebaposlať? Prečo sa dostávame k informáciám len postupne?

Kedysi o umiestnení vraj mohol rozhodnúť krajský úrada potom nech sa už ťahajú súdy, keď je dieťa v emocionálnom bezpečí -doma!

Veď kto nás poználepšie – sociálni pracovníci, ktorí s nami pracujú alebo sudca, čo násvidí prvý a poslednýkrát v živote?

„Vyjdeme vám v ústrety. Bude to možno už o mesiac-dva. To buďte radi!“

Vieme, čo znamenajú pre dojča dva mesiace? Je dieťa človekom alebo len agendou naúrovni boja o auto, pozemok, barák ...? A čo ak sa to predĺži? Môžemedať súd na súd?

„Tehotenstvo trvá 9 mesiacov a vy to máte, pani, beztoho, bez bolestí.“

Chápem. Ale ja ho rodím cez úrady, súdy a ťahanice. Mymusíme chápať všetko. Kto chápe nás?

Láska asi nemôžezostať bez bolesti. Možno nás práve tá očisťuje od povrchnej citovosti, aby smedospeli ku zrelej láske, ktorá vydrží. Tomuto sa učím od Boha, len si nie somistá, či to ospravedlňuje našich zodpovedných.

Alena Ješková

Alena Ješková

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som bežná žena s podobnými radosťami i bolesťami ako každý iný. Pracujem ako lektorka slovenčiny pre cudzincov a nemčiny pre Slovákov. Občas robím jazykové korektúry a niekedy aj prekladám z nemčiny. Vediem redakčný tím časopisu, ktorý som založila. Zoznam autorových rubrík:  ĽudiaRodinaAdopciaLampáreňSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu