Zväčšená fotografia miotvorila oči. A zasiahla srdce.
Pedagogická fakulta maoboznámila s Komenského učebnou metódou názornosti.A pri štúdiu dejín divadla som sa zase dozvedela, že na javisku sa vizuál, pohyb vníma viac než hovorenéslovo. Preto považujem obrázkovú farebnú prezentáciu tejto reality za silneinformačnú.
A napriek tomu sa eštei dnes niektorí pokúšajú spochybniť jej pravdivosť. Ale to je už o svedomí, nie o vzdelaní. Akje „vycapenie“ fotografie neetické, zákonite je neetický (ešte neetickejší) ajčin umelého potratu. Takže odporcovia kampane, bohužiaľ, potvrdzujú, žeinterrupcia je zlá. Možno sa im podarí dosiahnuť zákaz slobody prejavu opačnéhonázoru alebo „postarať sa“ o pokutu organizátorom, ale pravdu nevymažú. Pravda je niečo objektívne, idúce mimo ľudské zákony a módne praktiky.Možno sa s chuťou zasmejú nad svojím víťazstvom, ale to bude stále lenrelatívne víťazstvo. Za jeho skutočnú podobu považujem úspešne ponúknutú pomoc ženám, mužom i nechceným deťom.Ale ak dokážeme sociálne, zdravotné a vzťahové problémy riešiť len odstránením začínajúceho života,nemôžeme si namýšľať, že sme vyspelá civilizácia. Potrat je najrýchlejšiea najjednoduchšie riešenie. A podľa mnohých pisateľov niekedy ajnevyhnutné. Toto je na vážnu diskusiu. Ja osobne v takúto nevyhnutnosťneverím.
Rozhodne neslobodno odsúdiť ani jednu ženu, ktorápodstúpila tento zákrok. Nikto nepoznáme jej vnútro a motívy.K rozhodnutiam dospievame vždy pod vplyvom kadečoho vonkajšiehoi vnútorného, zase len vybudovaného na podklade životných skúseností so spoločnosťou ľudí, ktorí násobklopujú a (de)formujú.
Je mi ľúto oklamaných žien,obetí systému, prejavujúceho sa v zákonoch, v konkrétnych lekároch a v biznise.Je mi tiež ľúto žien, ktoré na interrupcii neboli, ale dali svoj talent brilantnejkomunikácie a charizmu do služieb populizmu a zvádzajú ostatné ženyna bolestné scestie, na ktorom ich čaká more sĺz, pocity viny a konečnésebaodmietnutie. Verejne činné ženy sa snažia poukázaním na nevhodnú formu (ktorú ani ja nepovažujem zanajšťastnejšiu s ohľadom na cieľovú skupinu a zámer!) prekryť obsah.
Ich prejavy o slobodevoľby nie sú však úplne od veci. Zákonomo zákaze sa celý problémnaozaj nevyrieši. Aj slobodu človekatreba budovať inteligentne – neskreslenými informáciami, vzdelávaním, vytváraním alternatívnychriešení a praktickou pomocou. Na toto všetko je však štát prikrátky. Väčšípodiel leží na nás – priateľoch, susedoch, rodine ... A tých, čo radiaorganizátorom kampane, aby sa koncentrovali radšej na to a ono, sa pýtam: A čo robíte vy? Vy do tejto spoločnostinepatríte?